Vitajte na stránkach 

Pravoslávnej cirkevnej obce v Bardejove.


 Východná kultúra oddávna súvisí s rusínskym obyvateľstvom tohto územia. Reprezentujú ju pamiatky ikonopiseckej tvorby a malebnej drevenej sakrálnej architektúry. Historický zápis hovorí, že už v 13. stor. na území mesta Bardejov stál pravoslávny chrám, kde dnes na určitej časti stojí gotická bazilika sv. Egídia minor. Tento drevený chrám bol spálený. Postavili ho neznámi grécki majstri okolo roku 1233. Donedávna sa zachoval obraz tohto chrámu, ktorý bol uložený v bazilike sv. Egídia. Toho času nie je známe, kde sa obraz nachádza, pravdepodobne sa stratil.

Najstaršie chrámy v okrese Bardejov boli drevené chrámy, ktoré nadväzujú na byzanské umenie. V okolí Bardejova sa nachádza 6 drevených chrámov východného obradu, ktoré v minulosti patrili pravoslávnej Cirkvi - v Krivom, Jedlinke, Lukove - Venecii, Fričke, Kožanoch a Tročanoch.

Najťažšie chvíle pravoslávnych veriacich boli v čase okupácie Nemcov, ktorí mali svoje evanjelické a luteránske náboženstvo a Maďarov, ktorí mali kalvínske náboženstvo. Tak prišla Rakúsko - Uhorská monarchia na čele s Máriou Teréziou, ktorá úplne zakázala činnosť pravoslávnej Cirkvi na celom území bývalého Československa, ale aj v celom Zakarpatsku. V nariadení Márie Terézie bolo, aby úniu prijali aj na pravoslávnych farnostiach, ináč sa proti ním použili rôzne intrigy za pomoci Habsburgovcov a Drugetovcov.

Do roku 1914 (do 1. sv. vojny) na území mesta Bardejov bolo príliš málo pravoslávnych veriacich, pretože ľudia, ktorí sa k pravoslávnej Cirkvi hlásili, museli byť utajení. V 20. stor. bol jedným z najvýznamnejších pravoslávnych veriacich Ing. Dobrovskyj - ruský emigrant (štátny notár) a neznámy učiteľ, taktiež ruský emigrant, ktorý urobil prvý oficiálny výstup za Pravoslávie v meste Bardejov. Pôsobil v meste do 1. sv. vojny. Tento učiteľ povedal: ,,Nech ma pochovajú kde chcú, ale nech má pochová pravoslávny kňaz". Po jeho smrti obrad pohrebu vykonal pravoslávny kňaz z Becherova, pochovaný bol na cintoríne pre samovrahov, ktorý je v súčasnosti hlavným mestským cintorínom.

V roku 1920 v Bardejove na železničnej stanici Ladomírovskí mnísi vítali ostatky svätého Jána Krstiteľa, veľkomučeníka Pantelenimona, čiastky svätého kríža, ikony a mnoho ďalších svätých ostatkov z Jeruzalema. Práve títo mnísi v Bardejove urobili veľký základ duchovného vzrastu. Roku 1937 bol postavený pomník padlým ruským vojakom z 1. sv. vojny, ktorý sa nachádza v Bardejovských Kúpeľoch. Dodnes sa v tento deň koná pri tomto pamätníku panychída padlým ruským vojakom. Na tejto slávnosti sa zúčastnili aj spomínaní mnísi z pravoslávneho monastiera v Ladomírovej.

Roku 1950 bola pravoslávna Cirkev obnovená, ale stále mala ťažký život. Do roku 1962 bol v Bardejove len jeden gréckokatolícky kňaz Mikuláš Gladiš, ku ktorému museli chodiť aj pravoslávni veriaci. Až v roku 1962 nastúpil pravoslávny kňaz Juraj Šutko, pochádzajúci zo Zakarpatska. Pod nátlakom gréckokatolíckej cirkvi bol nútený odovzdať všetok cirkevný majetok aj farskú budovu. Zo strachu z Bardejova utiekol do Zakarpatska. Po jeho odchode nanovo zriadil cirkevnú obec duchovný otec Peter Cuper zo Stropkova.

Spracoval ThDr. Marek Beňa

História pravoslávnej cirkevnej obce v Bardejove je písomne zaznamenávaná až príchodom a ustanovením otca duchovného Jána Lakatu v roku 1969. V tých rokoch pravoslávni veriaci vykonávali bohoslužby v drevenom chráme v skanzene v Bardejovských kúpeľoch. Toto slúženie sa podarilo vybaviť otcovi Petrovi Cuperovi, ktorý tu krátky čas pôsobil. Pravoslávni veriaci museli najprv získať 250 podpisov, aby im bol tento chrám poskytnutý.

Napriek snahe o pridelenie pozemku na stavbu vlastného chrámu a farskej budovy, pravoslávnym veriacim nebolo umožnené slúžiť vo svojom chráme. Dlhé roky sa museli deliť o chrám s gréckokatolíkmi, a to o chrám sv. ap. Petra a Pavla na Jiráskovej ulici. Dohoda bola podpísaná 11. novembra 1971. Počas týždňa mohli slúžiť liturgiu od 07:00 do 08:00, v nedeľu od 10:30 liturgiu a o 15:00 večerňu. Vždy pred sviatkom a nedeľou sa večer slúžila večerňa s utreňou. Veľké problémy nastali po tom, čo gréckokatolíci prijali gregoriánsky kalendár, a to najmä na sviatky Roždestva a Paschy Christovej, počas ktorých je najviac viditeľná i výzdoba či oblečenie chrámu.

Spoločné užívanie trvalo dlhých 18 rokov. 15. júla 1990 bol chrám pred pravoslávnymi veriacimi zatvorený a všetky im patriace veci boli vyvezené do neďalekej budovy psychiatrie bez ich vedomia. Keď sa pravoslávni zhromaždili a otvorili chrám násilím, boli odohnaní políciou.

Veľmi ústretové konanie preukázal rímskokatolícky dekan, ktorý poskytol otcovi Jánovi Lakatovi kľúče od chrámu sv. Michala. Tento cintorínsky chrám pravoslávni veriaci rýchlo upravili a uspôsobili pre slúženie, ktoré sa tu konalo už 21. júla 1990. Keď sa však vedenie rímskokatolíckej cirkvi dozvedelo o počínaní ich bardejovského dekana, ten bol do dvoch týždňov pridelený na inú farnosť. Pravoslávni stále nemali v rukách dohodu o užívaní chrámu sv. Michala a rímskokatolícky biskup sa nakoniec začiatkom septembra pri osobnom stretnutí s otcom Lakatom vyjadril, že kľúče je nutné vrátiť späť.

Pravoslávni veriaci tak opäť nemali kde vykonávať bohoslužby, no aj tentokrát konali veľmi rýchlo a obetavo a už 11. septembra 1990 slúžili v náhradných priestoroch na Krátkom rade č. 8. Bol to dom, ktorý získali do užívania bezplatne, mal sa asanovať a museli si ho na vlastné náklady opraviť. Dom bol pre narastajúcu cirkevnú obec malý, no po dvoch rokoch získali za 8 000,-Sk dom s ním tesne susediaci, a tak sa priestor spojením týchto dvoch domov rozšíril. Takto slúžili celých 8 rokov. Následne boli pravoslávni veriaci prinútení aj tieto priestory opustiť.

Počas týchto rokov sa už ale pilne pracovalo na stavbe nového pravoslávneho chrámu Pod Vinbargom. Na tomto mieste sa 21. apríla 1991 uskutočnila posviacka základného kameňa chrámu, ktorú vykonal vysokopreosvietený vladyka Nikolaj.

23. mája 1991 obrdžali pravoslávni veriaci stavebné povolenie. Svojpomocne urobili vykopávku terénu pod stavbu do hĺbky 1m a zásyp štrkopieskom na 80cm, tak poradil geológ kvôli následnej pilotáži. Do terénu bolo zasadených celkovo 276 kusov šesťmetrových pilotov. Počas priaznivého jesenného počasia sa ťahal oporný múr a betonovali základy chrámu, aby sa na jar zaliala plotňa a začalo sa murovať.

Keď sa v roku 1998 museli pravoslávni vysťahovať z náhradných priestorov, odmietli už nanovo upravovať iné, a preto urýchlili výstavbu spodného chrámu. Odzrkadlilo sa to samozrejme na ťažkostiach so zavlhnutým prostredím, ale napriek všetkým problémom dňa 4. októbra 1998 vysokopreosvietený vladyka Nikolaj, arcibiskup prešovský a Slovenska, posvätil nový pravoslávny chrám sv. apoštolom rovných Cyrila a Metoda v Bardejove.

Všetky cirkevné obce našej miestnej cirkvi na Slovensku obdržali na deň 30. júla 2006 pozvánku na posviacku chrámu sv. Serafíma Sarovského. Otec Lakata zapísal do kroniky: "Po všetkých útrapách 15 ročného úsilia všetkých budovateľov, brigádnikov, milodarcov v tento deň sa ľahko vzdýchlo: konečne nadišiel čas radosti a spokojnosti. Nie všetci sa dožili tej radosti, ktorí začali s touto stavbou." Posvätenie chrámu vykonali vysokopreosvietený vladyka Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska a preosvietený vladyka Tichon, biskup komárňanský. Úsilie mnohých veriacich, ktorí dennodenne dochádzali na stavensiko, bolo zavŕšené. Rok na to, 28. októbra 2007, bol horný chrám skrášlený nádherným ikonostasom, ktorý v tento deň posvätil vladyka Ján. Všetky ikony sú dielom o. Jána Pajkoša a pána Vasiľa Lakatu zo Svidníka.

Dňa 13.6. 2010 sa po svätej liturgii v chráme prep. Serafíma Sarovského konala posviacka zvonov a zvonice, ktorá sa nachádza na kopci nad chrámom. Prítomní boli veľmi vážení hostia: blaženejší vladyka Kryštof, metropolita českých krajín a Slovenska; vysokopreosvietený vladyka Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska; vysokopreosvietený vladyka Demetrios, prvý hierarcha Gréckej pravoslávnej cirkvi v Amerike, exarcha Ekumenického patriarchátu; preosvietený vladyka Sávva, biskup troadský a preosvietený vladyka Paisij, biskup gorlický.

Zvonica má pôdorys kruhového typu a je situovaná v náročnom teréne, a práve tieto dva fakty sťažovali jej výstavbu. Všetok materiál bol poväčšine vynášaný na kopec ručne. Vďaka domácim veriacim stavba rástla a v tento deň sa zavŕšila posvätením. Čo je nemožné u človeka, to je možné u Boha a prejavilo sa to aj v podobe štedrého milodarcu, ktorý v roku 1993 zakúpil všetky tri zvony a prispel tak sumou 923 000,- Sk. Veľký zvon váži 1260kg, druhý zvon 840kg a tretí 380kg.

30. októbra 2016 sa pravoslávni veriaci mohli tešiť z posviacky nového ikonostasu v chráme sv. Cyrila a Metoda (spodný chrám), ktorú vykonal blaženejší vladyka Rastislav, metropolita českých zemí a Slovenska. Jeho drevená kostra je dielom humenskej firmy Eben a krásne ikony opäť napísali o. Ján Pajkoš a pán Vasil Lakata.

Pod Vinbargom vyrástol za dlhé roky ťažkej práce veľkolepý pravoslávny chrám, čo do kapacity - najväčší pravoslávny chrám na Slovensku. Budovali ho ruky starých i mladých. Nie všetci z tých starších sú stále medzi nami. No je na tých mladších, aby dedičstvo po ich predkoch žilo, aby chrám bol stále naplnený veriacimi a ich modlitbou, ktorá sa bude vznášať k Hospodinu ako kadidlo.

Nech nezahynie rod náš pravoslavný a sväté Pravoslávie v Bardejove svedčí o pravde, o Christovej Cirkvi, o Jeho nekonečnej láske a milosrdenstve k nám hriešnym.

Podľa Kroniky Pravoslávnej cirkevnej obce v Bardejove

spracovala Zuzana Petrovajová

Keď nespoznáš Boha, nebudeš Ho môcť milovať. Aby si Ho miloval, musíš Ho spoznať, pretože poznanie Boha pred­chádza Jeho láske. 

sv. Serafím Sarovský

Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky